Vzťahy s Európskou úniou
Tím Líder
Ing. Martin Chren
je ekonóm a člen republikovej rady strany SaS. Už štyri roky aktívne presadzuje záujmy občianskej spoločnosti v Európskej únii. Je členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v Bruseli. Do októbra 2009 bol riaditeľom Nadácie F. A. Hayeka a dodnes pôsobí v jej správnej rade. Pôsobil v Združení daňových poplatníkov Slovenska, kde inicioval vznik kampane „Deň daňovej slobody“. Študoval financie a bankovníctvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Ako člen odborného tímu na prípravu dôchodkovej reformy spolupracoval na vzniku druhého piliera dôchodkového sporenia. Hovorí plynule anglicky a čiastočne nemecky.
Prijatie Lisabonskej zmluvy dáva európskej byrokracii možnosť výrazne rozšíriť svoju moc a vplyv. Rada EÚ bude môcť jednomyselným súhlasom zástupcov členských štátov zásadným spôsobom meniť systém fungovania EÚ a bez nutnosti dodatočnej ratifikácie svojich rozhodnutí odoberať kompetencie vládam členských štátov. Na Slovensku sú mnohé z takýchto zmien uskutočniteľné len zmenou ústavy a potrebujú trojpätinovú väčšinu hlasov v parlamente.
- Prijať ústavný zákon vyžadujúci pri každom rozšírení kompetencií Európskej únie podľa článku 352 Lisabonskej zmluvy schválenie Národnou radou Slovenskej republiky ústavnou väčšinou. Zástupca Slovenska v Rade EÚ nebude môcť v mene Slovenskej republiky súhlasiť s legislatívnym návrhom Európskej komisie bez mandátu minimálne troch pätín poslancov NR SR.
Zabránime tak prevzatiu kompetencií Európskou úniou napr. v oblasti daní či trestného práva bez náležitého súhlasu volených zástupcov občanov SR.
Preberanie smerníc EÚ je nutnou súčasťou našej legislatívy, no často je aj zneužívané ako výhovorka pre zavádzanie predpisov a noriem, ktoré by inak v slovenskom prostredí boli neobhájiteľné.
- Preberať z európskej legislatívy, ktorá je zaťažujúca alebo obmedzujúca, len nevyhnutné minimum. Dať každému predkladateľovi zákona, zahŕňajúceho zapracovanie európskej legislatívy, povinnosť k návrhu pripojiť presné porovnanie textov európskej a slovenskej normy a v prípade potreby dokázať nevyhnutnosť ich rozšírenia.
Dosiahneme tým transparentnejší proces tvorby slovenskej legislatívy. Zamedzíme prijímaniu zákonov, ktoré vysoko presahujú požiadavky EÚ a bez odvolávky na nevyhnutnosť ich plnenia by len ťažko hľadali opodstatnenie.
Vysoká miera byrokracie v procese prijímania, posudzovania i kontroly čerpania európskych fondov je jednou z hlavných príčin toho, že ku koncu roka 2009 Slovensko z možných dotácií čerpalo necelých 5 %. Pravidlá prerozdeľovania eurofondov patria na Slovensku k najnáročnejším a najbyrokratickejším v celej únii. Pri realizácii niekoľkostupňovej administratívnej kontroly je pre mnohých žiadateľov takmer nemožné splniť všetky byrokratické požiadavky. Obzvlášť pri projektoch financovaných z fondov Európskeho sociálneho fondu, ktorý je kľúčovým pre riešenie mnohých sociálnych otázok, je tento problém zjavný. Pre malých podnikateľov, samosprávy a neziskové organizácie je zase často priam likvidačná nedisciplinovanosť štátneho aparátu pri preplácaní oprávnených výdavkov.
- Zvýšiť trestnoprávnu zodpovednosť žiadateľov o eurofondy a previesť zodpovednosť za správnosť údajov na stranu žiadateľa. Zjednodušiť kontrolu pred realizáciou projektov, urýchliť vyplatenie prostriedkov na rozbeh projektov.
- Posilniť priebežnú a následnú kontrolu projektov, ktorá sa vykonáva po vyplatení výdavkov, takže nespomaľuje proces čerpania fondov.
- Obmedziť administráciu príloh38 k žiadostiam o platbu na minimum.
- Posilniť inštitút preddavkových platieb a umožniť tak vyplácanie splátok vopred a ich postupné vyúčtovávanie.
- Nastaviť kritériá kontroly projektov podľa výšky kontrolovaných výdavkov, aby proces kontroly malých, paušálnych výdavkov zbytočne nespomaľoval celý systém.
Vytvoríme tak podmienky na efektívnejšie využívanie eurofondov, zmenšíme priestor pre ich zneužívanie a sprehľadníme a zjednodušíme celý systém ich vyplácania aj následnej kontroly.
Národný strategický referenčný rámec pre čerpanie európskych fondov v rokoch 2007 – 2013 prerozdeľuje prostriedky pre Slovensko neefektívne, netransparentne a jeho priority nie sú pre slovenské špecifiká vhodné. Najvypuklejším príkladom sú PPP projekty na úkor invesícií do budovania infraštruktúry. Súkromné projekty financované z prostriedkov EÚ narúšajú fungovanie trhového mechanizmu. Európske peniaze nemajú byť určené pre súkromné firmy, ktoré lobujú a uplácajú za to, aby získali podporený projekt z EÚ fondov, ale na budovanie všeobecne prospešnej infraštruktúry v oblasti dopravy, školstva, zdravia či životného prostredia, z ktorej budú mať prospech všetci občania a firmy.
- Revidovať jednotlivé operačné programy v rámci Národného strategického referenčného rámca. Namiesto podpory súkromných firiem je potrebné presmerovať prostriedky do takých typov projektov financovaných z európskych fondov, ktoré sa zameriavajú na budovanie infraštruktúry neposkytovanej súkromným sektorom (napr. cestná sieť, plynofikácia, čistiarne odpadových vôd, ...).
Znížime tým súčasné deformácie trhu, podporíme výstavbu infraštruktúry a vytvoríme podmienky na vhodnejšie usmernenie európskych fondov na Slovensku.
38 Zmluvy a ostatné dokumentácie, mimo účtovných dokladov