Súdnictvo a spravodlivosť
Tím líder
JUDr. Alojz Baránik
je advokát s veľkou praxou v oblasti zmlúv v prostredí informačných technológií a finančných inštitúcií. Jeho doménou sú zložité zmluvy v anglickom jazyku. Jeho advokátska kancelária sa tiež venuje zastupovaniu v sporoch o ochranu práv jednotlivcov, najmä v súvislosti s nehnuteľnosťami. Angažuje sa v boji proti porušovaniu práv slabšieho a často zastupuje bez nároku na odmenu. Pred vstupom do advokácie pracoval ako vedúci právnik a člen manažmentu stredoeurópskeho regiónu veľkej nadnárodnej americkej spoločnosti. Právnické vzdelanie ukončil na Univerzite Komenského a získal titul JUDr. Aktívne ovláda anglický jazyk.
Nezávislosť súdnej moci a vymožiteľnosť práva sú jednými zo základných princípov právneho štátu. Na Slovensku je však súdnictvo čoraz viac kontrolované úzkou skupinou politických a záujmových skupín, ktoré si tak zabezpečujú beztrestnosť a tým deformujú fungovanie občianskej spoločnosti.
V súčasnosti neexistujú pre Ústavný súd žiadne lehoty, v ktorých musí rozhodnúť o podanej sťažnosti, čo má za následok neúnosné predlžovanie konania a stav právnej neistoty, resp. porušovania základných práv alebo slobôd. Rovnako nie je pre fyzické ani právnické osoby možné namietať protiústavnosť zákonov, toto oprávnenie majú len kvalifikované subjekty podľa odseku (1) článku 130 Ústavy SR95.
- Zaviesť 30-dňovú lehotu na rozhodnutie Ústavného súdu SR o prijatí sťažnosti, jej zamietnutí, alebo rozhodnutie o doplnení. Pri sťažnostiach podľa čl. 127 Ústavy97 a v prípadoch volebných sťažností zavedenie lehoty 90 dní na konečné rozhodnutie Ústavného súdu.
- Dať možnosť fyzickým aj právnickým osobám v prípadoch podania sťažnosti Ústavnému súdu SR na porušenie základných práv a slobôd (či už vyplývajúcich z Ústavy alebo z medzinárodnej zmluvy) aby mohli tiež podať návrh na zrušenie predmetného zákona alebo iného právneho predpisu alebo ich jednotlivých ustanovení, ktorých uplatňovaním boli ich práva alebo slobody porušené.
Zásadným spôsobom zamedzíme svojvôli Ústavného súdu SR. Odstránime závislosť fyzických a právnických osôb od kvalifikovaných subjektov v prípade sťažností na porušenie základných práv a slobôd. Zrušením právneho predpisu, ktorý k takému porušeniu viedol, ochránime práva všetkých osôb v obdobnom postavení.
V súčasnom systéme prideľovania prípadov jednotlivým sudcom nie je vždy zaručený nestranný výber sudcu. To otvára priestor pre politické machinácie a korupciu.
- Zaviesť pravidlo, podľa ktorého bude každý jednotlivý prípad sudcovi prideľovaný výhradne elektronickým náhodným výberom nielen pri prvom prideľovaní, ale aj v prípade, že bol daný prípad predtým z nejakého striktne vymedzeného dôvodu inému sudcovi odobraný98.
- Odobrať predsedom súdu akúkoľvek možnosť odobrať vec.
- Zaviesť inštitút námietky porušenia práva účastníka konania na zákonného sudcu. Ak sa bude účastník konania domnievať, že jeho prípad nebol sudcovi pridelený zaručene nestranným spôsobom, bude môcť proti nemu vzniesť námietku. Tou sa bude zaoberať príslušný nadriadený súd v senáte, zloženom náhodným výberom. Ak tento námietku uzná ako opodstatnenú, prípad bude nanovo pridelený elektronickým náhodným výberom.
Zásadným spôsobom tak zmenšíme priestor pre ovplyvňovanie procesu prideľovania prípadov jednotlivým sudcom a tým i zvýšime kvalitu a rýchlosť práce súdov.
V súčasnej sústave súdov často nie je možné všetkým zaručiť právo na spravodlivý proces či zákonného sudcu, keďže mnohým súdom v tom bráni nedostatočné personálne, materiálne či technické vybavenie a nemožnosť špecializácie sudcov. Machinácie pri prekladaní sudcov vedú k porušovaniu práva na zákonného sudcu.
- Súdnictvo rozdeliť do troch samostatných sústav – občiansko-obchodnoprávnej, správnej a trestnej (ktorej súčasťou bude i Špecializovaný trestný súd). Na vrchole každej z nich bude Vrchný súd pre danú vetvu súdov. Vrchné súdy budú podliehať vzájomnej kontrole v otázkach námietky zaujatosti a v posudzovaní kvality práce sudcov.
- Namiesto terajšieho Najvyššieho súdu a terajšieho Ústavného súdu zriadiť jeden Najvyšší ústavný súd, ktorý bude rozhodovať v päťčlenných senátoch o mimoriadnych (alebo inak výnimočne prípustných) opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam troch Vrchných súdov a o ústavných sťažnostiach, pričom jeho rozhodnutia budú mať povahu precedensov. Aj u tohto súdu bude platiť, že veci smú byť prideľované len elektronicky.
- Zaviesť minimálny počet 15 sudcov na každý súd. Nie je potrebné, aby súdy kopírovali územno-správne členenie99.
- Prekladať sudcov s ich súhlasom zo súdov z nízkym počtom vecí na súdy s vysokým počtom nevybavených vecí.
- Preraďovať sudcov prioritne na súdy tej istej vetvy. V prípade nevyhnutného preradenia na iný typ súdu bude mať sudca nárok na dostatočné naštudovanie si predmetnej agendy a preškolenie tak, aby účastníci konania neniesli dôsledky v podobe nekvalitných rozhodnutí. Aj po preradení bude daný sudca musieť dokončiť veci, ktoré mu predtým boli pridelené.
- Zrušiť právo ministra spravodlivosti odvolať predsedu súdu inak ako pre závažné porušenie povinností, pričom také rozhodnutie musí byť preskúmateľné súdom.
Zabezpečíme tým vyššiu kvalitu rozhodnutí a možnosť špecializácie počas prípravnej sudcovskej služby. Dôsledkom zavedenia týchto opatrení bude výrazné zvýšenie nestrannosti sudcov a zníženie prípadov ich nezákonného ovplyvňovania.
V súčasnosti je Súdna rada zložená z 18 členov, kde 8 volia samotní sudcovia a 9 vymenúva v pomere 3/3/3 parlament, vláda a prezident. Predseda NS SR je zároveň predsedom Súdnej rady. Dôsledkom je úplné ovládnutie súdnictva výkonnou mocou - politickými špičkami. Súdna rada svoje rozhodnutia neodôvodňuje, čo je nezlučiteľné so zásadami právneho štátu. Disciplinárnu právomoc vykonávajú disciplinárne súdy, ktorých členov volí Súdna rada na základe zoznamu kandidátov zvolených poslancami NR SR na návrh niektorého z nich, z kandidátov navrhnutých ministrom alebo sudcovskými radami pri jednotlivých súdoch. Toto umožňuje zasahovanie politickej moci do zloženia disciplinárnych súdov a tým i do práce súdov samotných.
- Zaviesť samostatnú Súdnu radu pre každú z troch vetiev súdnictva100.
- Zmeniť spôsob voľby každej takej Súdnej rady tak, že jednu tretinu jej členov budú voliť samotní sudcovia (v priamych, tajných voľbách s povinnou účasťou, jednu tretinu budú voliť poslanci Národnej rady SR a jednu tretinu Výbor pre nezlúčiteľnosť funkcií NR SR101.
- Za člena súdnej rady voleného sudcami bude môcť kandidovať len osoba, ktorá bola aktívnym sudcom aspoň 5 rokov a nie je predsedom alebo podpresedom žiadneho súdu. Za členov Súdnej rady volených poslancami Národnej rady SR a Výborom pre nezlúčiteľnosť funkcií NR SR bude môcť kandidovať len bezúhonná102 osoba s vysokoškolským vzdelaním, ktorá nie je sudcom.
- Predsedu každej súdnej rady menuje prezident Slovenskej republiky vždy spomedzi členov volených sudcami, na obdobie 3 rokov. Výkon funkcie predsedu Súdnej rady bude možné vykonávať maximálne 2 obdobia. Súdna rada bude mať 18 členov, z toho každý rok budú volení traja na najviac jedno šesťročné volebné obdobie.
- Ustanoviť zákonnú povinnosť písomného odôvodnenia všetkých rozhodnutí Súdnej rady a ich následného zverejnenia na internete.
- Vytvoriť systém pre vznik disciplinárnych senátov pri všetkých troch vetvách súdnictva. Za disciplinárneho sudcu sa bude môcť prihlásiť ktorýkoľvek sudca, ktorý nebude predsedom alebo podpredsedom súdu a nebude členom Súdnej rady. Disciplinárne senáty sa budú skladať ad hoc náhodným elektronickým výberom. Disciplinárne konania budú dvojinštančné. Vec sudcu každej vetvy súdnictva budú viesť a v konečnej inštancii rozhodovať disciplinárni sudcovia inej vetvy104.
- Stanoviť, že v každom prípade prieťahov vo veci, ohľadom ktorej Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že sťažnosť vo veci prieťahov je oprávnená, bude začaté konanie s cieľom zistiť, či došlo zo strany dotknutých sudcov k disciplinárnemu previneniu. Ak áno, tak také disciplinárne konanie bude povinne začaté. Zároveň bude povinnosťou uplatniť a vymáhať voči dotknutému sudcovi náhradu škody spôsobenú štátu prieťahmi.
Znížime tým pravdepodobnosť, že disciplinárne konania budú nástrojom na likvidáciu sudcov, ktorí sú nepohodlní pre politické špičky. Zároveň bude zabezpečené zvýšenie kvality práce súdov tým, že pochybenia sudcov budú náležite stíhané.
Jedným z dôvodov nekvalitnej a zdĺhavej práce súdov je ich uzavretosť voči verejnej kontrole. V súčasnosti sú zverejňované len rozsudky, o ktorých rozhodne ministerstvo. Zápisnice sú diktované sudcami a často sú nepresné, čo zbytočne predlžuje konanie a môže mať negatívny vplyv na spravodlivosť jeho výsledku.
- Zverejňovať povinne všetky právoplatné rozsudky na internete spolu s menami sudcov, ktorí sa na nich zúčastnili. Rozsudky budú zverejnené prostredníctvom systému umožňujúceho vyhľadávanie a filtráciu údajov. Neprávoplatné rozhodnutia budú tiež zverejnené, ale len pre potreby súdnych orgánov.
- Zverejňovať zvukový záznam každého v súčasnosti verejného súdneho pojednávania na internete. Takýto záznam bude zároveň aj prílohou k súdnemu spisu.
Práca každého sudcu bude môcť byť jasne kontrolovaná verejnosťou a preverovaná pre potreby kariérneho hodnotenia a disciplinárneho konania.
Neexistujú lehoty ani záväzné postupy pre jednotlivé úkony súdu v konaní a jeho účastníci sú vystavení svojvôli sudcov a súdnych úradníkov či zdržovacím taktikám protistrany. Prieťahy tiež spôsobujú odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veciach s nízkou hodnotou predmetu sporu, nedostatok sudcov na niektorých súdoch a neexistencia záruky zaistenia prítomnosti svedka na výsluchu.
- Stanoviť lehoty a záväzné postupy pre štandardné úkony súdu.
- Vylúčiť možnosť odvolania proti rozsudkom, kde peňažné plnenie nedosahuje ani sumu trojmesačného životného minima, pričom možnosť podania dovolania tým nebude dotknutá.
- Umožniť, aby na návrh účastníka mal súd povinnosť zabezpečiť účasť svedka vo všetkých konaniach jeho predvedením, ak sa na riadne predvolanie súdu nedostavil, a po vykonaní policajného pátrania v prípadoch, kedy sa svedok dlhodobo zdržiava na neznámom mieste.
- Zaviesť pravidlo, podľa ktorého súd bude mať povinnosť dať podnet na disciplinárne či iné stíhanie policajta či inej osoby, u ktorej vznikne podozrenie, že si nesplnila povinnosť doručiť súdnu písomnosť. Umožniť, aby tí, ktorí chcú byť oboznamovaní o uložení úradnej zásielky vzdialeným spôsobom, sa o tom mohli za poplatok dohodnúť s poštou.
- Zaviesť pravidlo, podľa ktorého účastník sporu nebude mať právo predložiť dôkaz neskôr ako na najbližšom pojednávaní po tom, čo sa o existencii takého dôkazu dozvedel, pričom sa bude predpokladať, že o existencii dôkazov, na ktorých je založený návrh, navrhovateľ musel vedieť v čase jeho podania.
- Zaviesť pravidlo, podľa ktorého bude dôkaz znaleckým posudkom považovaný za navrhnutý až tým, že účastník, ktorý ho navrhuje, zloží predpokladanú odmenu znalca do úschovy súdu.
- Stanoviť pravidlo, podľa ktorého súd bude musieť vopred zdôvodniť prečo výnimočne vykonal dôkaz bez toho, že by taký dôkaz bol navrhnutý účastníkom sporu.
Priebeh súdnych konaní sa zrýchli a zamedzí sa tomu, že strany zneužívajú medzery v súdnom systéme. V situácii, kedy sú naše súdy preťažené „starými“ súdnymi vecami, bude zákaz odvolania v drobných veciach viesť k ich uvoľneniu.
Dôvodom nekvalitnej a zdĺhavej práce súdov je tiež to, že tieto sú obsadené sudcami, ktorí nespĺňajú základné odborné a osobnostné kritériá, ale majú politické krytie. Takíto sudcovia často zneužívajú svoje postavenie. Machinácie pri menovaní sudcov vedú k systémovému porušovaniu práva na zákonného sudcu. Prax pri menovaní justičných čakateľov spôsobuje, že títo automaticky nastupujú na uvoľnené miesto sudcu bez náležitého preverenia ich splnenia predpokladov na výkon funkcie sudcu. V súdnictve vznikajú klany, čo je neprípustné v právnom štáte a v nezávislom súdnictve. Menovanie sudcu nesmie viesť k zneužívaniu jeho postavenia a kvalita jeho práce musí byť podrobovaná spravodlivému hodnoteniu.
- Stanoviť v rámci zabezpečenia proti zneužívaniu inštitútu doživotného menovania sudcov, že všetci sudcovia (okrem sudcov Najvyšších súdov) budú každé 4 roky podrobovaní jednotnej, v tom istom čase vedenej a verejnej atestačnej skúške vykonávanej raz ročne, vždy jednou štvrtinou zo všetkých sudcov. Konkrétne otázky budú stanovené tesne pred vykonaním skúšky elektronickým náhodným výberom z oblastí, ktoré sú pre určenie kvality sudcu rozhodujúce, pričom nezloženie takej skúšky bude mať za dôsledok zánik funkcie sudcu.
- Nahradiť doživotné menovanie sudcov menovaním na 8 rokov, a to aj opakovane.
- Stanoviť minimálne vekové hranice pre sudcov Vrchných súdov a Najvyššieho ústavného súdu a tiež to, že sudca nesmie počas trvania svojho sudcovského mandátu byť volený do ústredných orgánov štátnej správy ani do Národnej rady.
- Požadovať striktne u všetkých sudcov podanie majetkového priznania, ako je to potrebné pre previerku NBÚ na stupeň prísne tajné, pričom tieto budú preverované súdnou radou.
- Menovať sudcov vždy na základe transparentného výberového konania podľa vopred stanovených kritérií, ktoré preveria ich bezúhonnosť, morálne kvality a odbornú pripravenosť po absolvovaní prípravnej sudcovskej služby105. Porušenie zákonných pravidiel pri menovaní sudcu bude považované za disciplinárny priestupok nezlučiteľný s funkciou sudcu.
Zvýšime kvalitu výkonov sudcovskej činnosti a znížime výskyt korupcie a neduhov individuálnych sudcov: lenivosť, svojvôľu a osobnostnú nepripravenosť na povolanie sudcu.
Jednou z primárnych príčin nedostatkov v súdnictve je nedodržiavanie existujúcich zákonov súdmi, súdnymi orgánmi a ministerstvom spravodlivosti vo veciach týkajúcich sa súdov. Za tejto situácie sú pritom sudcovia, ako nositelia súdnej moci, a prokurátori všetkých úrovní nečinní, hoci majú zákonnú povinnosť obhajovať spravodlivosť a zasahovať proti nezákonnosti.
- Zaviesť pravidlo, podľa ktorého sa bude vedomé porušenie povinnosti obhajovať spravodlivosť a zasahovať proti nezákonnosti považovať za disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu (prokurátora). Za porušenie tejto povinnosti sa bude považovať aj situácia, kedy sa o spáchaní trestného činu dozvie sudca v priebehu výkonu sudcovskej činnosti (alebo prokurátor kedykoľvek) a nezačne konať.
- Zrušiť možnosť odňať prokurátorovi spis, ak neexistuje dôvodné podozrenie na jeho zaujatosť.
- Zaviesť pravidlo, podľa ktorého poškodený bude mať možnosť viesť súkromnú obžalobu v trestnej veci, ak prokurátor zamietne jeho sťažnosť proti tomu, že policajt odložil trestné oznámenie, alebo prokurátor inak nezastupuje záujmy poškodeného riadne. Ak bude poškodený v takej veci úspešný, náklady súkromného zastúpenia bude hradiť štát a prokurátor, ktorý sa v danej veci dopustil pochybenia, bude povinne disciplinárne stíhaný.
Zabezpečíme tým osobnú zodpovednosť každého zo sudcov a prokurátorov nad dodržiavaním zákonnosti. Zvýšime mieru stotožnenia sa odbornej aj laickej verejnosti so základnými právnymi normami.
95 (1) Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, súd, generálny prokurátor, verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2, každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a, každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.
96 (1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením
(3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
(4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.
97 Napríklad ako súčasť disciplinárneho konania, z dôvodu choroby, nespôsobilosti alebo smrti.
98 Pokiaľ však takto vybratý sudca na uvedenom súde stále pôsobí, nebude možné mu vec odobrať, a to ani po jeho preradení do iného grémia daného súdu. Ak zostane pôsobiť na tom istom súde, jeho prípady mu zostanú na doriešenie a až nové mu budú prideľované podľa novej agendy.
99 Súdny proces je drtivú väčšinu obyvateľstva mimoriadne zriedkavá záležitosť. Preto oveľa dôležitejšie je minimálny počet sudcov (aby bola garantovaná náhodilosť výberu), než sídlo súdu v každom okresnom meste
100 Občiansko-obchodnoprávnu, správnu a trestnú.
101 Podľa bodu 111 má mať v tomto výbore opozícia väčšinu hlasov.
102 V zmysle §11 Zákona o pamäti národa č. 553/2002.
103 V prípade nedostatku sudcov Súdna rada určí ďalších.
104 Napr. disciplinárne obvinenie sudcu trestného súdu bude vznášať Súdna rada správneho súdnictva a v druhej inštancii bude v tej veci rozhodovať senát pri Súdnej rade občiansko-obchodnoprávneho súdnictva, atď.
105 Prípravná sudcovská služba bude v trvaní 5 rokov, bude povinná pre každého kandidáta na sudcu. Do prípravnej sudcovskej služby sa budú môcť prihlásiť vyšší súdni úradníci, ako aj súčasní justiční čakatelia, alebo právnici z praxe, z ktorých na základe transparentných výberových konaní budú vyberaní najlepší uchádzači o miesto sudcu. Prípravná sudcovská služba sa ukončí záverečnou skúškou zo znalostí predpísaných zákonom.