Školstvo
Tím Líder
MUDr. Ivan Juráš
Vzdelanie na Slovensku ešte stále nie je jednotne chápané ako statok, ktorý niekto poskytuje, niekto prijíma a niekto zaň platí. Základné vzdelanie, nadobúdané v rámci povinnej školskej dochádzky, je verejným statkom, prispieva k rozvoju spoločnosti a táto z neho profituje. Preto je tiež financované z verejných zdrojov. Vzdelanie nad rámec povinnej školskej dochádzky je však statkom osobným. Jeho vlastník ho môže slobodne využívať v ktorejkoľvek krajine a v akomkoľvek odvetví. Aj z tohto vzdelania spoločnosť profituje a musí sa v rozsahu definovanom Ústavou SR v čl. 42 spolupodieľať na jeho financovaní. Pri financovaní vzdelania štát vytvára partnerstvo so študentom. Štát je povinný poskytnúť službu vzdelania a žiak/študent má možnosť ju využiť a získaním kvalifikácie zlepšiť kvalitu svojho vlastného budúceho života.
Reforma školského systému síce priniesla zlepšenia najmä v oblasti zväčšeného priestoru pre prácu jednotlivých škôl na zostavovaní vlastných školských vzdelávacích programov, no neodstránila množstvo legislatívnych prvkov46, ktoré naďalej významne a zbytočne obmedzujú fungovanie škôl. Zároveň sú v rámci nekoncepčných a chaotických krokov prijímané stále nové kontraproduktívne normy47. Doteraz neprebehla celospoločenská dohoda občanov a štátu o účele a prioritách vzdelávania, najmä školského systému48. Nejestvuje komplexná verejne dostupná štatistika uplatnenia absolventov jednotlivých študijných odborov stredných a vysokých škôl v praxi.
- Zjednotiť legislatívne normy platné pre školy tak, aby platili rovnaké pravidlá pre všetky školy daného typu bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom.
- Ponechať rozhodovanie o platoch riaditeľov výhradne na zriaďovateľovi školy a o platoch zamestnancov na vedení školy49.
- Zrušiť podmienku pedagogického vzdelania pre pozície riaditeľov škôl a umožniť tak obsadenie týchto postov manažérsky zdatnými pracovníkmi50.
Vytvoríme tým spravodlivé a rovnaké podmienky pre všetkých zriaďovateľov a prevádzkovateľov škôl a zabezpečíme zvýšenie kvality a efektivity ich práce. Zvýšime zodpovednosť zriaďovateľov za pedagogickú kvalitu školy a jej hospodárenie. Zároveň umožníme kvalitnejší manažment škôl.
Postoj štátu k pedagogickým koncepciám a prístupom sa od druhej polovice minulého storočia mení iba veľmi pomaly. Stále je uprednostňovaný systém, v ktorom všetky školy uniformne sledujú tie isté postupy, učia z tých istých kníh a postupujú podľa jednotnej metodológie. Ignorujú tak výsledky progresívnej pedagogiky a výrazne obmedzujú rozvoj vzdelávania na Slovensku. Náboženstvo ako povinne voliteľný predmet, zasa narúša status Slovenska ako sekulárneho štátu.
- Ponechať na konkrétnej škole, akými metódami bude vo svojom školskom vzdelávacom programe viesť žiakov v ich vzdelávaní a aký systém ich hodnotenia bude používať51. Povinnosť súladu školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom52 ostane nezmenená.
- Dať základným školám slobodu vo vytváraní obsahových a výkonových štandardov pre príslušné vekové skupiny, pričom školy budú povinné mať priebežný prehľad o progrese svojich žiakov vo všetkých oblastiach53 a monitorovať ich úroveň v 3., 6. a 9. roku školskej dochádzky prostredníctvom jednotných a štandardizovaných testov. Štát bude mat možnosť naďalej školy kontrolovať prostredníctvom inšpekcií.
- Dať stredným školám slobodu vo vytváraní obsahových a výkonových štandardov pri rešpektovaní požiadaviek štátnych skúšok skladaných pri ukončení štúdia54. V polovici štúdia na strednej škole monitorovať úroveň napĺňania týchto štandardov prostredníctvom jednotných testov.
- Dať školám slobodu vo výbere učebníc. Ministerstvo školstva bude viesť verejný zoznam učebníc, ktorých používanie je v súlade so štátnym vzdelávacím programom55.
- Vyňať vyučovanie náboženstva zo zoznamu povinne voliteľných predmetov a v rámci odluky cirkvi od štátu dať školám možnosť slobodného výberu svetonázorového zamerania. Školy budú mať naďalej možnosť zaradiť náboženstvo do svojich školských vzdelávacích programov ako voliteľný predmet.
Zabezpečíme tým pluralitu a konkurenciu medzi školami a vydavateľmi učebníc, vedúcu k zvýšeniu kvality školstva cestou zavádzania nových, progresívnych didaktických postupov. Dáme tiež rodičom možnosť zabezpečiť pre svoje deti také vzdelanie, aké pokladajú za vhodné, pričom nebude zvýhodňovaná žiadna svetonázorová doktrína a nebude znevýhodňovaný žiadny zriaďovateľ školy.
Dnešný systém financovania škôl a školských zariadení je neprehľadný, nespravodlivý a tým neefektívny. Rodičia a študenti necítia k týmto prostriedkom žiadny vzťah. Dôsledkom je občianska nevôľa k vyvolávaniu zmien v školstve, spoločenské zneváženie učiteľského stavu a najmä nekvalitne vzdelaní mladí ľudia.
- Financovať všetky školy prostredníctvom systému normatívov56 ako jediných príspevkov zo štátneho rozpočtu určených na vzdelávanie.
- Stanoviť normatívny príspevok pre dieťa navštevujúce základnú školu, školské zariadenie a strednú školu57 tak, aby pokrýval prevádzku bežnej školy alebo školského zariadenia daného typu v plnom rozsahu.
- Vytvoriť garantovanú sieť základných škôl a školských zariadení (rozsahom a rozmiestnením porovnateľnú s dnešným stavom), ktoré nebudú oprávnené vyberať školné.
- Vytvoriť prehľadné pravidlá na určenie výšky normatívov pre stredné školy podľa študijných odborov.
- Umožniť školám a školským zariadeniam, okrem subjektov garantovanej siete a siete štátnych stredných škôl, vyberanie školného.
- Umožniť všetkým základným a stredným školám vyberať príspevky na úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie nad rámec určený štátnym vzdelávacím programom.
- Dať školám úplnú slobodu v nakladaní s príjmami z hospodárskej či akejkoľvek inej činnosti podľa vlastného uváženia.
Urobíme tým systém financovania škôl adresným, keďže disponentmi normatívu sa stanú v plnej miere deti, žiaci, študenti a ich zákonní zástupcovia. Školám dáme možnosť využívať prostriedky ušetrené efektívnejším hospodárením, či získané hospodárskou činnosťou na svoj rozvoj a skvalitňovanie výchovy a vzdelávania.
Kvalita školského systému Slovenska upadá. Je to aj následkom zavedenia normatívneho financovania vypočítavaného na žiaka/študenta (čím viac žiakov, tým viac peňazí), bez akéhokoľvek zohľadňovania kvality samotného vzdelávania. Štát nemá žiadne systémy hodnotenia kvality škôl. Rodičia, žiaci, študenti a ostatná verejnosť nemajú k dispozícii údaje o kvalite jednotlivých škôl a o reálnej uplatniteľnosti absolventov toho ktorého študijného odboru na trhu práce. Rozhodovanie o výbere štúdia je tak postavené mnohokrát na dohadoch alebo nekorektných informáciách. Študenti preto často študujú v praxi neuplatniteľné odbory, ktoré si vybrali z nevedomosti.
- Vytvoriť Národný školský informačný systém, ktorého súčasťou budú okrem iného aj údaje o uplatnení absolventov študijných odborov stredných a vysokých škôl v praxi a poskytovať výstupy z neho odbornej i širokej verejnosti.
- Zakotviť legislatívnu povinnosť každej školy a školského zariadenia vykonávať raz ročne interné hodnotenie kvality vzdelávania (IHKV)58.
- Vytvoriť a zaviesť systém externého hodnotenia kvality vzdelávania (EHKV) slovenských škôl všetkých stupňov. EHKV raz ročne vykoná nezávislý certifikovaný poskytovateľ, berúc do úvahy IHKV59.
- Vytvoriť systém výpočtu normatívov základných a stredných škôl podľa definovaných kvalitatívnych ukazovateľov EHKV. Na jeho základe bude normatív navýšený až o 15% alebo v prípade nízkej kvality vzdelávania na danej škole až o 15% znížený60.
Finančným oceňovaním kvalitných škôl sa dosiahne silný motivačný efekt k rastu kvality. Každoročným vyhodnocovaním kvalitatívnych parametrov sa dosiahne trvalý záujem škôl o kvalitu. Transparentným porovnávaním vzdelávacích inštitúcií (pokiaľ ide o pomer kvality a ceny) sa vytvorí systém ich vzájomnej súťaživosti, ktorý povedie k ďalšiemu zvyšovaniu kvality vzdelávania.
Napriek viacerým zmenám za posledné roky je kvalita slovenských vysokých škôl diskutabilná. Ich financovanie je podobne ako u iných typov škôl zložité a neprehľadné, ukazovatele kvality sa ešte nezačali odzrkadľovať. Systém finančných dotácií vysokým školám nie je dostatočne prepracovaný. Sú v ňom obsiahnuté viaceré prvky, ktoré zneprehľadňujú systém (napr. dotácia na športové aktivity a kultúrne aktivity, príspevok na stravovanie a ubytovanie, príspevok na prevádzku študentských domovov), sú subjektívne a zneužiteľné (napr. dotácia na rozvoj vysokej školy) alebo vstupujú do vnútorných záležitostí vysokej školy (napr. dotácia na motivačné štipendiá).
- Dopracovať kategorizáciu normatívov pre študijné odbory vysokých škôl a stanoviť výšku normatívu pre každú kategóriu osobitne, pričom výška normatívu bude stanovená tak, aby pokrývala väčšiu časť prevádzky bežnej vysokej školy v danom odbore .
- Vytvoriť systém grantov motivujúci k zvyšovaniu spolupráce fakúlt v rámci danej vysokej školy.
- Oddeliť financovanie vzdelávania na vysokých školách od financovania výskumu na týchto školách a vytvoriť transparentný a grantový systém na financovanie výskumu61.
- Zaviesť systém viaczdrojového financovania vysokých škôl s participáciou študentov a súčasne zaviesť spravodlivý systém študentských návratných pôžičiek podporujúci zachovanie rovnosti šancí na získanie vysokoškolského vzdelania62.
- Zjednodušiť systém príspevkov na stravovanie a ubytovanie študentov vysokých škôl ich zahrnutím do normat ívu.
- Dotácie na športové a kultúrne aktivity uskutočňovať cestou vysokoškolských vzdelávacích poukazov, ktorých nositeľmi budú študenti denného štúdia.
Spolupodieľaním sa na financovaní vlastného vysokoškolského vzdelávania vzrastie motivácia študentov dbať o jeho kvalitu. Tým vznikne tlak zvnútra akademického prostredia, smerujúci k zvýšeniu jeho úrovne. Financovaním cez normatívy a oddelením vzdelávania a výskumu sprehľadníme finančné toky v systéme vysokých škôl.
46 Napríklad zákony č. 416/2001 Z.z. O prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, 175/2008 Z.z. úplne znenie zákona c.131/2002 Z.z. O vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 596/2003 Z.z. O štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 597/2003 Z.z. O financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a snimi súvisiace vyhlášky a vykonávacie predpisy.
47 Napríklad zákony č.184/2009 Z.z. O odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 185/2009 Z.z. O stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona c. 595/2003 Z.z. O dani z príjmov v znení neskorších predpisov, 317/2009 Z.z. O pedagogických zamestnancoch a o odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 496/2009 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.131/2002 Z.z. O vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a s nimi súvisiace vyhlášky a vykonávacie predpisy.
48 Je nevyhnutné dosiahnuť dohodu občanov, zamestnávateľov, tretieho sektora, ďalších relevantných subjektov a štátu o účele a prioritách vzdelávania a školského systému na Slovensku a túto zohľadňovať v jeho ďalších reformách.
49 V prechodnom období sa ponechá v platnosti jestvujúca legislatíva o odmeňovaní pedagogických a odborných zamestnancov, aby sa zabezpečila ochrana pred neadekvátnymi zásahmi zriaďovateľov v dnešnom deformovanom prostredí financovania škôl.
50 V prípade, ak riaditeľ nebude mať pedagogické vzdelanie, musí škola zriadiť pozíciu „zástupcu riaditeľa pre pedagogické činnosti“ s takým pedagogickým vzdelaním, aké je dnes kvalifikačným predpokladom pre riaditeľa školy.
51 Pri prípadnom prestupe si žiaka/študenta otestuje prijímajúca škola.
52 Štátny vzdelávací program považujeme za vhodný nástroj realizácie dlhodobých priorít za predpokladu jeho dopracovania.
53 Škola bude mať povinnosť mať prehľad o rozvoji žiaka nielen v jednotlivých predmetoch, ale aj v oblastiach kľúčových kompetencií (ako sú definované v štátnom vzdelávacom programe pre jednotlivé druhy vzdelania podľa ISCED).
54 Je potrebné vytvoriť inštitút štátnej záverečnej skúšky, ktorá bude nezávislá a porovnateľná v danom type školy a danom študijnom odbore v SR (maturita prípadne iné štátne záverečné skúšky). Zároveň vysoká škola bude môcť akceptovať výsledok štátnej záverečnej skúšky (maturity) ako náhradu výsledku prijímacieho konania.
55 MŠ SR zaradí učebnicu do verejného zoznamu, ak jej obsah nebude v rozpore so štátnym vzdelávacím programom. O zaradenie do verejného zoznamu požiada vydavateľ.
56 Nositeľom normatívu bude dieťa, žiak/študent alebo zákonný zástupca a bude mať formu vzdelávacieho poukazu. Oprávneným prijímateľom bude škola alebo školské zariadenie zaradené do siete škôl alebo školských zariadení. Spôsob využitia prostriedkov zo vzdelávacích poukazov bude výhradne na ich oprávnenom prijímateľovi, teda škole alebo školskom zariadení. Všetky prostriedky z verejných financií, ktoré školy a školské zariadenia v súčasnosti dostávajú v peniazoch (vo forme normatívov a rôznych príspevkov, napr. na stravovanie) aj v materiálnej podobe (napr. vo forme učebníc, pomôcok, technického vybavenia, a pod.), budú zahrnuté do jediného normatívu v rovnakej v výške pre všetkých žiakov/študentov inštitúcie rovnakého typu.
57 Okrem školských klubov detí, školských stredísk záujmovej činnosti a centier voľného času, ktoré budú financované prostredníctvom voľnočasových poukazov (pozri kapitola šport, bod 87).
58 HKV musí okrem iného obsahovať aj hodnotenie pedagogických zamestnancov manažmentu školy a nepedagogických zamestnancov žiakmi/študentmi, radou školy a rodičmi, hodnotenia kľúčových indikátorov vzdelávacieho procesu, atď.
59 Bude vypracovaný systém certifikovaných poskytovateľov EHKV, pričom MŠ SR bude poskytovateľov certifikovať výhradne na základe splnenia transparentne zadefinovaných podmienok (v prípade, ak subjekt splní všetky stanovené podmienky MŠ SR, bude povinné certifikáciu udeliť). Zriaďovateľom takéhoto subjektu môže byt akákoľvek fyzická alebo právnická osoba.
60 Jedným z ukazovateľov bude aj priemer výsledkov dosiahnutý v národných testovaniach žiakmi danej školy.
61 Pozri 12. kapitolu „Veda a výskum“ .
62 Pre študentské návratné pôžičky (ŠNP) bude stanovené, že: ŠNP bude komerčným bankám garantovať štát. V prípade, že študent po ukončení štúdia pôžičku nebude splácať, bude uhrádzať za neho štát, pričom nedoplatky bude od absolventa vymáhať obdobne ako pri nedoplatkoch na daniach alebo odvodoch.