Podnikateľské slobody
Tím líder
Ing. Ľudovít Jurčík
pôsobí na pozícii riaditeľa developerských projektov v spoločnosti Koruna Invest v Bratislave, ktorá sa zaoberá developingom a finančníctvom. Vyštudoval Ekonomiku a riadenie výrobných podnikov na Strojníckej fakulte SVŠT a Inštitút zahraničného obchodu. V roku 1991 bol spoluzakladateľom počítačovej spoločnosti. V rokoch 1996-2005 bol riaditeľom viacerých výrobných podnikov a pôsobil v riadiacich orgánoch ďalších firiem. Venuje sa poradenským činnostiam pri reštrukturalizácii výrobných podnikov. Ovláda nemecký a anglický jazyk.
Zásadným predpokladom úspešného podnikania je čo najväčšia miera slobody a stability jeho podmienok. Súčasný Zákonník práce najmä zmluvnú slobodu medzi zamestnávateľmi a ich zamestnancami narúša radom zbytočných pravidiel. Odborom dáva nenáležité právomoci, vďaka ktorým môžu v niektorých prípadoch úplne ochromiť fungovanie jednotlivých spoločností. Zákonník práce reguluje vzťahy medzi dvoma súkromnými subjektmi, preto by jeho zásahy mali byť minimálne.
- Presunúť čo najviac kompetencií zo Zákonníka práce na kolektívne vyjednávanie medzi zamestnávateľmi a odbormi.
- Obmedziť postavenie a právomoci odborov v prípadoch, ktoré spadajú do priameho hospodárskeho riadenia firmy (napr. určovanie začiatkov a koncov pracovnej zmeny) a zrušiť povinnosti zamestnávateľov poskytovať im služby a priestory.
- Umožniť uzatvárať dobrovoľné vzájomné dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na riešenie operatívnych zmien pracovných podmienok, napr. úprava pracovného času, dočasné zvýšenie nadčasov, čerpanie voľna zamestnanca pri prekážke na strane zamestnávateľa.
Sprehľadníme tak pracovnú legislatívu, ktorá sa stane zrozumiteľnejšou a jasnejšou pre všetkých účastníkov pracovnoprávnych vzťahov. Najmä v oblasti porušenia pracovnej disciplíny odstránime problém mnohých súdnych sporov s častými protichodnými rozhodnutiami súdov. Nový prístup povedie k vyváženému postaveniu zamestnávateľov, zamestnancov a ich zástupcov. Vyššia flexibilita umožní rýchlejšie sa prispôsobovanie trhu práce podmienkam celého hospodárstva.
Odborové organizácie si vďaka svojmu súčasnému vplyvu vydobyli okrem iného aj právo nedobrovoľného rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa i v ostatných organizáciách daného odvetvia. Dodržiavanie týchto zmlúv podnikmi, ktorých zástupcovia ani nemali možnosť zasiahnuť do ich tvorby, je zásadným porušením práva na slobodné podnikanie a ochranu vlastníctva.
- Zrušiť automatické nedobrovoľné rozšírenie platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na Slovensku.
Zvýšime tak slobodu podnikateľov dojednať so svojimi zamestnancami obojstranne výhodné podmienky, zohľadňujúce regionálne rozdiely a podmienky v danom podniku.
Príkladom regulácie s rozsiahlymi ekonomickými a spoločenskými dôsledkami je určovanie minimálnej mzdy. V čase nastupujúcej hospodárskej krízy, medzi januárom 2008 a januárom 2009, bola zvýšená z 8 100 Sk na 295,50 €, čo pri zohľadnení aktuálneho kurzového rozdielu predstavovalo nárast o vyše 22 %. Za minimálnu mzdu na Slovensku pracuje len asi 2 % pracujúcich. Minimálna mzda v konečnom dôsledku nivelizuje príjmy a neprimerane ohýba trh práce. Navyše znižuje možnosť zamestnania pre skupiny ľudí s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou.
- Nahradiť plošnú minimálnu mzdu príplatkom štátu (v rámci odvodového bonusu) a ponechať vyjednávanie o mzdách výlučne na dohodu zamestnanca a zamestnávateľa, resp. na kolektívne vyjednávanie.
Nahradením minimálnej mzdy príplatkom štátu umožníme vznik aj najmenej kvalifikovaných pracovných miest a zároveň zabezpečíme aby každý zamestnanec mal vďaka príplatku primeraný príjem. V súčinnosti so zavedením odvodového bonusu vytvoríme priestor na vznik mnohých nových pracovných miest najmenej kvalifikovaných zamestnancov. Trh práce urobíme flexibilnejším a odstránime nezmyselnú reguláciu.
Zdravotná pracovná služba v dnešnej podobe nemá na podnikateľskej scéne žiadne opodstatnenie. V mnohých podnikoch je prakticky nerealizovateľná a vo všeobecnosti len zbytočne administratívne a finančne zaťažuje zamestnávateľov.
- Zrušiť zdravotnú pracovnú službu a ponechať určenie podmienok zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o zamestnancov na individuálnych dohodách.
Vytvoríme tým priestor pre také dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ktoré budú viac vyhovovať potrebám oboch.
Povinné členstvo v profesijných komorách je zbytočné. V mnohých prípadoch neprináša podnikateľom žiadny osoh, obmedzuje vstup nových subjektov na trh, zvyšuje náklady o poplatky a „vydiera“ podnikateľov potrebami rôznych školení, skúšok, poistení a licencií.
- Zrušiť povinné členstvo v profesijných komorách.
Uľahčíme tým vstup do podnikania v oblastiach dnes monopolizovaných rôznymi komorami, čo povedie k vyššej konkurencii a k zlacneniu služieb pre spotrebiteľov.
Existencia Živnostenského úradu prakticky predstavuje zbytočnú paralelnú činnosť k fungovaniu obchodných registrov a daňových úradov. Kontrolná činnosť, ktorú vykonáva, nemá žiadny praktický zmysel a podnikateľské subjekty majú voči nemu zbytočnú ohlasovaciu povinnosť. Pri licencovaných činnostiach musia mať podnikatelia potrebné vzdelanie alebo dĺžku praxe a predpísané povinné skúšky skladajú inde ako na Živnostenskom úrade. Každý podnikateľský subjekt je jednoznačne definovaný cez DIČ, čo je z hľadiska potrieb štátu voči nemu dostačujúce.
- Zrušiť Živnostenský úrad. Pred jeho zrušením prepojiť s informačným systémom Obchodného registra SR.
- Nahradiť potrebu ohlasovania voľných živností oznamom o začatí podnikania na daňovom úrade a dať možnosť doplnenia podnikateľskej činnosti len formou jednoduchého zápisu do Obchodného registra SR.
Znížime tým administratívnu záťaž podnikateľov a zredukujeme výdavky na verejnú správu.
Neschopnosť fungovať na klientskom princípe a nedostatok snahy zjednodušovať život občanom podnikateľom sú spoločným menovateľom mnohých inštitúcií na Slovensku. Príkladom zbytočnej komplikovanosti sú kolky, ktorých predaj súčasná vláda presunula výlučne na poštu v snahe posilniť jej monopol, no sťažila tým život všetkým občanom i podnikateľom.
- Zrušiť kolky a zaviesť povinnosť každého úradu, aby prijímal platby v hotovosti, platobnými kartami alebo formou bankového prevodu.
Odstránime tak zbytočnú byrokraciu pri podávaní žiadostí či podnetov a zvýšime dostupnosť verejných služieb.
Prostredníctvom zákonov, nariadení, vyhlášok a iných predpisov si verejná správa vynucuje poskytovanie najrôznejších štatistických výkazov, často s duplicitnými hláseniami.
- Obmedziť výkazníctvo na poskytovanie len údajov súvisiacich s daňovými, odvodovými a licenčnými podmienkami podnikania a odstrániť duplicity. Štátna správa bude povinná si potrebné údaje získať sama.
Odbremeníme podnikateľov od výkazníctva, z ktorého nemajú žiadny priamy prínos.
Právnické osoby majú povinnosť viesť účtovníctvo, pravidelne podávať daňové priznania a vo väčšine prípadov robiť audit. To sú postačujúce opatrenia na preukázanie pôvodu ich majetku.
- Neprijať alebo zrušiť zákon o preukazovaní pôvodu majetku pre právnické osoby.
Zabránime tým zhoršeniu podmienok na podnikanie na Slovensku a nevytvoríme priestor na zneužívanie legislatívy voči nepohodlným podnikateľom.
