Kultúra
Tím Líder
Mgr. Art. Natália Cehláriková
je riaditeľkou Kultúrneho kontaktného bodu Slovensko – národnej kancelárie európskeho programu Kultúra. Je členkou riadiaceho výboru programu v Európskej komisii. Má dlhoročné skúsenosti z medzinárodnej kultúrnej spolupráce, pravidelne participuje na príprave európskych štúdií a dokumentov v oblasti kultúry. Je autorkou odborných článkov, aktívne prednáša a zúčastňuje sa na medzinárodných odborných konferenciách. Študovala hudobnú teóriu na VŠMU v Bratislave, bola hudobnou dramaturgičkou Slovenského rozhlasu, v rokoch 2002-2004 pôsobila na MK SR. Aktívne ovláda anglický a ruský jazyk, pasívne francúzsky.
V oblasti kultúry na Slovensku dosiaľ neexistuje jasná politická vízia, čo je jedným z jej najzávažnejších problémov v porevolučnom období71. Rezort síce prešiel mnohými významnými zmenami, no na úrovni systémových riešení doteraz neboli jasne zadefinované ekonomické nástroje kultúrnej politiky, ako spôsob prerozdeľovania finančných prostriedkov pre kultúru či väzby medzi štátnou a regionálnou kultúrou. Prioritou na nasledujúce obdobie by malo byť vytvorenie funkčného modelu viaczdrojového financovania kultúry na Slovensku.
Verejná správa financuje kultúru na troch úrovniach – národnej, regionálnej a miestnej a výdavky rozpočtu sa týkajú troch oblastí – aktivít zabezpečovaných vo vlastnej réžii, transferov na vlastné kultúrne inštitúcie a príspevkov na aktivity fyzických a právnických osôb poskytované formou dotácií. Ministerstvo kultúry ako centrálny orgán zo svojho rozpočtu priamo financuje 32 kultúrnych inštitúcií, z ktorých minimálne štvrtina svojím charakterom patrí pod správu krajov. Jeho grantový systém je aj napriek zmenám vykonaným v poslednom období stále príliš komplikovaný a zaťažený byrokraciou72.
- Ponechať v pôsobnosti ministerstva výlučne aktivity celonárodného charakteru. Z jeho rozpočtu sa budú financovať len organizácie s celoštátnym významom a inštitúcie, ktoré sa zaoberajú spracovaním dokumentácie jednotlivých umeleckých oblastí.
- Presunúť organizácie regionálneho charakteru pod pôsobnosť príslušných VÚC73.
- Odbremeniť žiadateľov o príspevky zo štátneho grantového systému od zbytočnej byrokracie a presunúť váhu pri hodnotení projektov od formálnych náležitostí ku kvalitatívnym parametrom.
Dáme tak základ budúcemu jasnému vymedzeniu financovania kultúry na národnej, krajskej a lokálnej úrovni. Otvoríme priestor pre podporu kvalitných projektov.
Slovensko nedostatočne využíva možnosti, ktoré poskytujú na financovanie kultúry európske štrukturálne fondy74 a komunitárne programy EÚ75. Tie vyžadujú spolufinancovanie zo strany žiadateľov, často mimo ich finančných možností.
- Zaviesť pravidlo nárokovateľného spolufinancovania projektov v prípade, že budú podporené z komunitárnych programov EÚ.
- Definovať v rámci štrukturálnych fondov na ďalšie programovacie obdobie nasledovné priority:
- Digitalizácia kultúrneho dedičstva.
- Obnova kultúrneho dedičstva so zameraním sa najmä na národné kultúrne pamiatky a pamiatkové zóny a na rozvíjanie miestnych kultúrnych tradícií ako jedinečného bohatstva Slovenska a Európskej únie.
- Rekonštrukcie a vybudovanie nových kultúrnych infraštruktúr.
- Podpora vzdelávania a odbornej prípravy v rámci kultúrneho sektora.
- Podpora partnerstiev medzi kultúrnym sektorom a ostatnými odvetviami.
Otvoríme tak možnosti na efektívnejšie čerpanie prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. Zameraním sa na uvedené priority zachováme kultúrne dedičstvo a podporíme rozvoj kultúry.
Umelci sú v súčasnosti jedinou skupinou na Slovensku, ktorá má okrem 19 % dane povinnosť navyše platiť 2 % zo základu dane ako príspevok do umeleckých fondov. Umelecké fondy fungujú v SR viac ako 50 rokov76, od roku 1993 finančným základom ich hospodárenia sú takmer výlučne 2 % príspevky umelcov a príspevky za použitie voľných umeleckých diel. Ak mal štát záujem podporovať tvorbu a vznik nových diel, už dávno mali byť na to vyčlenené prostriedky štátneho rozpočtu. Takýto mechanizmus získavania príspevkov a následne ďalšieho financovania diskriminuje umelcov oproti ostatným daňovníkom.
- Zmeniť dvojpercentnú dodatočnú daň pre umelcov na príspevok vyberaný na dobrovoľnej báze.
- Transformovať umelecké fondy na nadácie77. Umelecké fondy môžu aj naďalej fungovať ako alternatívny neštátny zdroj financovania kultúry, avšak na báze výnosov zo svojho majetku, príjmov z dlhodobých vkladov a finančných investícií a prostredníctvom darov a sponzorských príspevkov.
Odstránime tak nespravodlivé znevýhodnenie umelcov v oblasti platenia daní.
71 V roku 2004 Ministerstvo kultúry SR vypracovalo dokument s názvom Návrh stratégie štátnej kultúrnej politiky, ktorý mal predstavovať komplexnú koncepciu štátnej politiky a aktivít v oblasti kultúry. Tento materiál na jednej strane deklaruje potrebu štrukturálnej reformy kultúrneho sektora, na druhej strane prináša len veľmi málo konkrétnych riešení. V konečnom dôsledku išlo o čisto byrokratický materiál bez významnejšej konzultácie s kultúrnym sektorom a zainteresovanými skupinami. Vláda M. Dzurindu schválila uvedený materiál na konci svojho volebného obdobia, doteraz však nebol implementovaný.
72 Žiadateľ o grant okrem 3 základných dokumentov (žiadosť o grant, popis projektu, rozpočet projektu), musí predložiť cca 20 ďalších potvrdení a vyhlásení.
73 Divadlo Nová scéna v Bratislave, Štátna filharmónia Košice, Štátna opera Banská Bystrica, Štátna vedecká knižnica v Prešove, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Štátna vedecká knižnica v Košiciach, Štátne divadlo Košice, Štátny komorný orchester Žilina.
74 V krajinách EÚ sa prostredníctvom štrukturálnych fondov významne podporuje aj oblasť kultúry a umenia, ide hlavne o investičné a vzdelávacie projekty. Napr. v UK v rokoch 2000 – 2006 bolo podporených viac ako 1 200 umeleckých a kultúrnych projektov práve z prostriedkov ŠF.
75 Napr. Kultúra, MEDIA, Európa pre občanov, ...
76 Umelecké fondy (Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení) fungujú od roku 1954 na základe autorského zákona o zriadení kultúrnych fondov, vznikli s cieľom podpory tvorivej umeleckej činnosti a vytvorenia materiálnych podmienok na vznik nových diel. V roku 1993 schválila NR nový zákon o umeleckých fondoch č.13/1993 Z. z., podľa ktorého sa riadia aj súčasné princípy ich hospodárenia a činnosti.
77 Napr. Česká republika zrušila umelecké fondy už v roku 1993 a transformovala ich na nadácie, ktoré naďalej podporujú domácu tvorbu, avšak finančné prostriedky získavajú z výnosov, od sponzorov a pod.