Hospodárstvo
Tím líder
Ľubor Benkovič
má dlhoročné skúsenosti s riadením výrobných podnikov. V rokoch 1992 až 2005 bol spoluzakladateľom úspešných výrobných spoločností DELIS a ROZIS. V spoločnosti DELIS pôsobil ako riaditeľ a konateľ až do roku 2005, kedy obe spoločnosti odkúpil zahraničný investor. Od roku 2006 do konca roku 2007 bol riaditeľom a konateľom slovenského závodu nadnárodnej spoločnosti Georgia Pacific. V súčastnosti sa venuje investičnému financovaniu.
Energetika je v dôsledku desaťročia trvajúceho vplyvu štátu stále jedným z odvetví vyžadujúcich dôslednejšiu liberalizáciu trhu. Na strane ponuky funguje niekoľko dominantných subjektov (napr. Slovenský plynárenský priemysel v plyne) a možnosť odberateľov zmeniť dodávateľa je zatiaľ skôr formálna, keďže na trhu ešte nepôsobí dostatočný počet alternatívnych dodávateľov energie. Štátne vlastníctvo energetických podnikov vytvorilo v minulosti na trhu mnoho zásadných rozporov a deformácií. Štát ako vlastník mal presadzovať rozvoj energetických podnikov, no ako regulátor robil úplný opak. Politicky motivované držanie cien energií na umelo nízkej úrovni bolo v druhej polovici 90. rokov hlavnou príčinou vážnych finančných problémov, do ktorých sa energetické podniky dostali. Najevidentnejším príkladom boli Slovenské elektrárne (SE), ktoré sa na objednávku štátu na jednej strane významne zadlžili, aby mohli financovať dostavbu jadrovej elektrárne v Mochovciach, na strane druhej bola cena elektriny regulovaná, čoho výsledkom bola narastajúca strata SE.
Čiastočná privatizácia energetických podnikov a vytvorenie nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví situáciu výrazne zlepšili, no od roku 2006 sa opätovne zvyšuje vplyv štátu na fungovanie energetických podnikov a úrad je tlačený do politických rozhodnutí.
- Zrušiť väčšinu legislatívnych zmien39 neprimerane zasahujúcich do hospodárenia energetických podnikov a dôsledne pokračovať v liberalizácii energetického trhu.
- Dosadiť do manežmentu URSO nezávislých zahraničných expertov.
Obmedzíme tým rast vplyvu štátu a zabránime ďalším deformáciám slovenského energetického trhu. Zároveň zvýšime šancu na jeho konkurencieschopnosť v európskom priestore.
Slovensko má v porovnaní s Rakúskom, Nemeckom alebo Francúzskom trojnásobnú spotrebu tepla na vykurovaný objem, čo svedčí okrem iného o obrovských stratách v distribučnej sieti. Dnešný stav je zlý aj v tom, že zisk teplární je rátaný ako určité percento nákladov, čo znamená, že v záujme teplární je, aby náklady boli čím vyššie.
- Stanoviť príslušné straty na rozvodoch a plne preniesť finančnú zodpovednosť za nadnormatívne straty na stranu teplární.
- Stanoviť spôsob odvolania sa spotrebiteľa v prípade nesúhlasu s vyúčtovaním vrátane maximálnej doby potrebnej na rozhodnutie a sankcií v prípade, že dodávateľ porušil zásady zúčtovania.
Vytvoríme motiváciu teplární šetriť a v konečnom dôsledku znížime pre odberateľa cenu tepla.
Investičné stimuly sú nespravodlivé. Čo je horšie, podnikatelia sú štátom nútení z vlastných daní dotovať prichádzajúcu konkurenciu. Tá však má tendenciu po vyčerpaní výhod presúvať výrobu na trhy s lacnejšou pracovnou silou. Súčasný systém vyberania vyvolených podporuje korupčné správanie a nespravodlivo deformuje trh. V prípade zrušenia investičných stimulov sa bude môcť SARIO venovať svojim ostatných aktivitám, ku ktorým patrí aj podpora cestovného ruchu.
- Zrušiť investičné stimuly bez náhrady. Ušetrené prostriedky vytvoria priestor pre zníženie deficitu verejných financií alebo daní.
- Zlúčiť agentúru pre rozvoj investícií SARIO a agentúru pre podporu cestovného ruchu SACR do jednej, aby tieto podporné činnosti boli koordinované z jedného miesta.
Nastavíme pre všetky subjekty rovnaké pravidlá, čo výrazne zvýši spravodlivosť v podnikaní a odstráni korupciu pri prideľovaní dotácií. Ušetrené prostriedky budú použité na zníženie daňového a odvodového zaťaženia.
Záujmy investorov sa končia tam, kde sa končí diaľnica. Diaľničnú a rýchlocestnú sieť je nutné budovať kontinuálne a nie nárazovo s cieľom ohurovať voličov pred voľbami. Odhadujeme, že udržateľné tempo výstavby diaľníc je 60 km ročne. Náklady predstavujú približne 2 % HDP.
- Stavať približne 60 km diaľníc a rýchlociest ročne. Do roku 2014 najvyššiu prioritu venovať dokončeniu výstavby diaľnice D1 na úseku Bratislava – Košice (126 km). Následne a čiastočne súbežne investovať do výstavby úsekov Košice – Michalovce (46 km) a diaľnice D4 (tzv. nultý obchvat Bratislavy, úsek Bratislava Jarovce – Ivanka pri Dunaji, 22 km). V rámci zvyšnej kapacity investovať prioritne do rýchlostnej komunikácie R2 (úsek Zvolen – Košice).
- Zrušiť všetky aktivity štátu súvisiace s výstavbou širokorozchodnej železnice na Slovensku.
Zabezpečíme tak plánovateľný rozvoj diaľníc a rýchlociest. Nič nepomáha rozvoju regiónov viac, ako diaľnice a rýchlocesty. Investori budú schopní svoje budúce investície prispôsobiť výstavbe diaľničnej siete. Nepostavenie širokorozchodnej železnice udrží stovky pracovných miest na existujúcich prekladiskách na východnej hranici.
Realita na Slovensku aj vo svete dlhodobo svedčí o tom, že štát nie je dobrým hospodárom. Štátne podniky hospodária neefektívne a uprednostňujú politické a osobné záujmy pred ekonomickými. Dosadzovanie neschopných politických nominantov a korupcia nie sú zriedkavé javy.
- Sprivatizovať štátne podniky, napr. Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a. s.
- Zrušiť Fond národného majetku a nevyhnutné zostávajúce aktivity začleniť pod agendu Ministerstva hospodárstva SR.
Prestanú sa mrhať peniaze daňovníkov na dotovanie strát spôsobených neefektívnym riadením spoločností vo vlastníctve štátu. Odbúrame vplyvy politikov a politické objednávky.
Politici a štátni úradníci, ktorí vo väčšine prípadov nikdy v živote nepodnikali, si myslia, že vedia, ako funguje hospodárstvo. Čo je ešte horšie, myslia si, že svojimi zásahmi vedia jeho fungovanie zlepšiť. Ich zásahy sú v lepšom prípade neúčinné, často sú vyslovene škodlivé. O biednom vyhotovení príslušných zákonov nehovoriac.
- Zrušiť tie právne normy, ktoré majú snahu regulovať trhové prostredie a ovplyvňovať výsledok dobrovoľných dohôd. Napríklad navrhujeme urýchlené zrušenie:
- zákona o obchodných reťazcoch č. 358/2003 Z. z.
- zákona o cenách č. 18/1996 Z. z.
- zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností č. 493/2009 Z. z.
- ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú nad rámec príslušných záväzných právnych noriem EÚ.
- ustanovení zákona 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a súvisiacich zákonov a vykonávacích predpisov40, ktoré sú nad rámec príslušných smerníc EÚ.
Zrušením nezmyselných zákonov a opatrení zjednodušíme podnikateľské prostredie a zvýšime jeho stabilitu. V mnohých prípadoch zamedzíme zbytočnej kriminalizácii podnikateľov a nezmyselnému zvyšovaniu nákladov a tým aj zhoršovaniu konkurencieschopnosti našich výrobcov.
Slovensko je rozlohou malá krajina a tankovanie nafty v zahraničí je pre autodopravcov reálnou možnosťou. Štát tým prichádza o značné výnosy na dani z nafty a domáci dopravcovia sú znevýhodňovaní. Navyše, daň z motorových vozidiel je trojnásobná oproti minimu požadovanému Európskou úniou.
- Znížiť daň z nafty na minimum požadované Európskou úniou, t.j. 330 eur/1 000 litrov. Výpadok vo výnosoch z dane, spôsobený nižšou sadzbou, bude vykrytý vyšším objemom predaja nafty.
- Znížiť daň z motorových vozidiel na minimum požadované Európskou úniou41.
- Nezaviesť mýto pre osobné autá a ponechať pre ne diaľničné známky.
Zvýšime tak konkurencieschopnosť domácich autodopravcov a zmiernime vplyvy vysokého mýtneho. Vodičom osobných áut nezvýšime náklady na dopravu.
39 Najmä v zákone č. 656/2004 Z. z. o energetike a v zákone č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví
40 Podľa Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku upravuje rôzne aspekty požiadaviek na kvalitu pracovného prostredia až 153 rôznych právnych noriem; napríklad len problematika osvetlenia pracoviska je upravená až 11 rôznymi právnymi normami.
41 Na 40-tonovom kamióne by daň klesla z cca 2 000 – 2 200 eur na 700 eur.